Čo je krízová intervencia a komu je poskytovaná?

Krízová intervencia  je okamžitou a krátkodobou odbornou pomocou a podporou pri zvládaní krízy (práca s emóciami a následne stabilizácia) s cieľom zaistenia psychologického bezpečia a posilnenia zvládacích a adaptačným mechanizmov. Môže byť poskytovaná jednotlivcovi, skupinám (školská trieda, rodina), na úrovni celej školy.

Ktoré situácie si vyžadujú krízovú intervenciu v školskom prostredí?

Akákoľvek záťažová situácia môže predstavovať zdroj akútnej krízovej situácie s možným vplyvom na jednotlivca, triedu či školu, napr.:

• strata rodiča, súrodenca, blízkej osoby – smrť žiaka, ktorý školu navštevoval; smrť učiteľa alebo zamestnanca, ktorý v škole pracoval; špecifickým prípadom je smrť žiaka alebo pedagogického/odborného zamestnanca v škole; nepriamo súvisiaca s prostredím školy: smrť žiaka alebo učiteľa napr. v dôsledku dlhodobej choroby, nesúvisiaca priamo s prostredím školy: smrť blízkej osoby, ktorá bola blízkou osobou žiaka alebo učiteľa;
• ťaživý rozvod/rozchod rodičov, starostlivosť po ňom, striedavá starostlivosť, presťahovanie a pod.,
• syndróm CAN (týranie, zneužívanie, zanedbávanie dieťaťa),
• zadržanie alebo uväznenie trestne zodpovedného žiaka, rodiča, zamestnanca školy,
• diagnostikovanie ťažkého ochorenia u žiaka/člena rodiny,
• tehotenstvo,
• pandémia a postcovidová kríza u dieťaťa/žiaka v rodine,
• sebapoškodzovanie, pokus o samovraždu,
• samovražda, únos, zabitie,
• násilie, šikana, kyberšikana,
• deti vojnových utečencov na škole a i.,
• znásilnenie, hromadné dopravné nehody a hromadné nešťastia v školskom prostredí (školský výlet),
• ťažké úrazy, utopenie sa,
• prírodné katastrofy, požiar v budove,
• vojnový konflikt, ozbrojený konflikt, streľba na pôde školy, útok zbraňou
• teroristický čin, anonymné oznámenie o uložení bomby,
• tzv. „elektronické“ násilie – žiak je konfrontovaný s krajne násilným obsahom online (napr. videozáznam brutálnej popravy, vojnových situácií či týrania na ľuďoch alebo zvieratách),
• iné extrémne náročné školské situácie a krízy, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú prežívanie dieťaťa/dotknutej osoby.

Kto môže poskytovať krízovú intervenciu?

• Zamestnanec školy (pokiaľ nie je osobne zasiahnutý udalosťou)
• podľa § 24 ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov krízovú intervenciu poskytuje školský psychológ v rámci psychologickej intervencie a zároveň krízovú intervenciu zameranú na podporu duševného zdravia detí, žiakov a učiteľov v školách, pre odborný výkon je žiaduce absolvovanie vzdelávania v krízovej intervencii,
• OZ/členovia ŠPT, napr. sociálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg so vzdelaním v krízovej intervencii. Riaditeľ má možnosť zabezpečiť, aby sa zamestnanec školy ako poskytovateľ KI kontinuálne v tomto smere ďalej vzdelával a dopĺňal si vedomosti s cieľom poskytovať svoje služby v súlade s najnovším vedeckým poznaním.
• zariadenie poradenstva a prevencie – je žiaduce absolvovanie vzdelávania v krízovej intervencii pre odborného zamestnanca poskytujúceho krízovú intervenciu,
• inštitúcie poskytujúce krízovú intervenciu

Ako identifikovať reakcie na závažný stres a citlivosť voči rizikovým prejavom?

• akákoľvek zmena v správaní, vyhýbavé správanie a rigidita,
• vyjadrenia o pocite beznádeje a osamelosti,
• vyjadrenia, že nemá dôvod ďalej žiť,
• výraznú zmenu stravovacích a spánkových návykov,
• konzumáciu alkoholu, omamných a psychotropných látok,
• nelátkové závislosti (napr. netolizmus, nomofóbia),
• vyhýbanie sa sociálnym interakciám s ostatnými alebo rizikové (problémové) správanie,
• prejavy hnevu,
• depresia, pocity úzkosti alebo rozrušenie,
• iné psychosomatické prejavy,
• apatia,
• prudké zmeny nálad,
• vyjadrenia o samovražde ako o východisku,
• zmeny vo vzdelávacích výsledkoch a v správaní,
• zmeny v prístupe k plneniu školských povinností,
• strata záujmu o aktivity, ktorým sa venovali,
• sebapoškodzovanie,
• zhoršenie sociálnych vzťahov,
• záškoláctvo,
• každé správanie, ktoré nie je typické pre dané dieťa a trvá niekoľko dní alebo dlhšie,
• zvýšená potreba oponovať,
• dramatická zmena priateľov alebo náhla zmena vzhľadu
• obdiv k násiliu, prezentácia extrémistických, rasistických, antisemitských a xenofóbnych názorov na internete, kladenie si rečníckych otázok typu: „Aké by to bolo, keby som niekoho zabil?“,
• ďalšie prejavy, napr. rôzne sociálno-patologické javy.